Keď skákala do jazera zo zapleteného povrazu, špehoval som ju zo svojho obzoru.
Nebál som sa, mal som výhovorku či nepríde k úrazu.
Bol to len chabý výmysel, preboha však bola ako môj spasiteľ.
2 blonďavé vrkoče, na líčkach pehy, zdobili jej detské vnady.
Štrbavé zuby a jemný hlások, sladkosť zatiaľ bez vrások.
Dnes je už o tridsať rokov pozde ,
Milujem ju stále viac.
Na klavíri mi hrá jemné melódie,
Aby ste vedeli Jack mi doprial toto celoživotné= znovuzrodenie.
Kto by povedal, že tu krásku zrovná ja dostanem....